Tiež máte niekedy takú chvíľku, kedy v tichosti sledujete osudy vašich rovesníkov a premýšľate, aký úžasný život majú a prečo ho nemôžete mať aj vy? Poviem vám rovno, niekedy im ozaj závidím, ale nie tou hnusnou závisťou, aká je pre nás Slovákov typická. Nie, práve naopak. Závidím v tom dobrom slova zmysle. Obdivujem ľudí, ktorí vo svojom živote niečo dosiahli, obzvlášť pokiaľ to dosiahli vlastnou drinou a nepotrebovali k tomu lovatého tatka... Ale čo ja..?
