Ahoj, ahoj, ahoj!

Som rada, že sa opäť stretávame na mojom blogu živí a zdraví. Dnes to bude opäť taká oddychovečka, pretože sa mi úspešne podarilo prežiť moju prvú jazdu v autoškole a chcem sa s vami o tento šok podeliť. Totižto aby sme si to povedali všetko pekne od začiatku...

Ahojte!

Posledné dni mám zo všetkého akosi zmiešané pocity. Veľmi dobre viem, že život nie je vždy slniečkový, ale niekedy je toho na mňa skrátka moc a ja neviem čo s tým. V uplynulých týždňoch sa zase riešili žabomyšie vojny medzi blogerkami, riešilo sa kto čo píše, kto čo natáča a mňa už skrátka nebaví fungovať v takejto komunite. Prečo sa proste nemôžme vzájomne podporovať tak, ako sme to robili kedysi, keď som s blogom ešte len začínala? Prečo sa z tohto úžasného koníčku stalo len akési vojnové pole, kde každý každého vníma ako konkurenciu? Prečo máme potrebu hádať sa a ponižovať kvôli takej malichernosti, akou je kozmetika alebo iné témy, o ktorých píšeme svoje blogy? Áno, ja viem, že tiež sama kritizujem ostatných, ale kritizujem ich správanie voči ľuďom, nie ich tvorbu, ich články a ich videá. Keď sa mi video nepáči, tak ho nepozerám. Ale keď niekto zabúda na určitú blogerskú a ľudskú etiku, ktorá by mala byť samozrejmosťou, tak áno, k tomu mám potrebu vyjadriť sa. Hmm, teraz asi vyznievam ako pokrytec, ale snáď chápete ako to celé myslím... Skrátka, práve tieto zbytočné vojny medzi blogerkami a youtuberkami mi berú všetku radosť, ktorú z blogovania obyčajne mám a aj preto som sa počas týchto dní stiahla do úzadia. Nemám proste energiu stále z každej strany počúvať škriepky kvôli veciam, na ktorých vlastne ani nezáleží.